Vývoj dieťaťa je možné rozdeliť do rôznych fáz alebo míľnikov. Sú to okamihy, keď dochádza k veľkej zmene – k dosiahnutiu novej úrovne zručností a kompetencií dieťaťa. Aby sa niečo posunulo dopredu, musí sa to, bohužiaľ, najskôr zhoršiť. V tom spočíva kríza. Detské správanie sa zhorší hlavne v pre neho náročných situáciách. Tak si osvojí nové spôsoby zvládnutia situácií a nové zručnosti. Obdobie medzi 7. a 9. mesiacom je v živote dieťaťa veľmi dôležité. Dieťa, ktoré až doposiaľ bolo len málo pohyblivé a bolo 100 % závislé od rodičov, začína zisťovať, že svoje telo stále viac ovláda, rozhoduje o tom, čo sa s ním deje, krúti sa, plazí sa, naťahuje ruky, nedočiahne na hračku. Svet je pre takéto staré deti stále dosiahnuteľnejší, ale občas nie je niečo v ich silách. A to je pre ne frustrujúce. Dieťa by chcelo, ale nemôže. Takže nasleduje dramatické zlostenie sa! Existuje tiež rozpor medzi rastúcou potrebou nezávislosti a závislosti od rodičov. Potom dieťa plače, keď mu mamička zmizne z dohľadu, odíde do inej miestnosti alebo do kúpeľne a nehovoriac o tom, keď ho nechá s niekým iným. Ak ide o nechuť do jedla, môže byť spôsobená prerezávaním zúbkov. Opuchnuté, boľavé ďasná nie sú pri jedle nijako príjemné. Dieťa sa tiež môže nudiť. Keď vykonáva dlhší čas jednu činnosť, veľa vecí ho rozptyľuje a potrebuje striedať podnety. V takom prípade je vhodné zaviesť pravidlo menej a častejšie. V tomto období deti objavujú nové aktívnejšie hračky a je tá správna chvíľa dať dieťaťu lyžičku, aby si samo skúsilo dať jedlo do úst. Našťastie táto vývojová fáza pominie. Plynule prejde do ďalšej a rodič sa môže tešiť na ďalšie výchovné výzvy.