Šok z rodičovstva

Než nám na dvere zaklope rodičovstvo, je každý z nás na túto tému expert s červeným diplomom. Hlásame vyhranené názory, ako by sme skutočne rozumeli tomu, o čom hovoríme. Súdime chovanie detí okolo nás – a vždy s istotou, že práve tie naše budú úplne odlišné, teda lepšie. Odsudzujeme výchovné metódy druhých a často nám príde na myseľ to príslovečné: „To keby bol môj syn, tak...“. A to všetko preto, že, ako všetci dobre vieme, nie je nič jednoduchšie než vychovávať deti ostatných. Než sa staneme rodičmi, sme o všetkom skalopevne presvedčení. Až potom, čo sa nimi sami staneme, nás prepadnú záchvaty neistoty, z čoho sa ťažko spamätávame. Naraz sú všetky naše predchádzajúce znalosti na nič. A s tým i všetko, čo sme považovali za samozrejmé, všetko, čo sa zdalo tak zrejmé, ľahké a intuitívne. Stojí za to zopakovať, že vtedy šlo o cudzie deti.

Lenže náš syn má nakoniec tiež problémy so spánkom. A nie je to preto, že je mu zima, horúco, je hladný alebo ho bolí bruško, ani mu nerastú zúbky. Lenže náš potomok tiež nechce jesť. A nie je to preto, že je polievka príliš hustá alebo tekutá, príliš slaná, alebo je jej málo. Lenže náš syn nakoniec tiež odvráva. A nie je to pre nedostatok riadnej výchovy alebo kvalitného vzdelávania v škole. V skutočnosti nič nie je také, ako sme predtým uisťovali ostatných, že to tak je. A práve vtedy si uvedomíme, že všetky teórie, ktoré sme ako odborníci vyznávali, v reálnom živote vôbec nefungujú. Príliš dlho sme vnímali iba svetlé stránky rodičovstva. Skutočnú radosť mať doma bábätko, sledovať, ako sa nám rodina rozrastá. To vznešené poslanie priviesť do tohto sveta novú bytosť, vychovávať dieťa a odovzdávať mu tie najlepšie hodnoty. A o tom zvyšku sme sa dozvedeli len málo na to, aby sme na to boli pripravení. Nepríjemnosti, ktoré v tehotenstve trápia toľko žien, pôrody, ktoré sú niekedy neľahké a často vôbec nie sú „magické“. Popôrodné depresie, zmeny a napätie, ktoré dieťa prináša do vzťahu, nedostatok spánku, doráňané nervy. A všetky ďalšie veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Navyše žijeme v ére, kedy máme všetci k dispozícii nadmieru informácií. S raketovým rozvojom digitálneho sveta majú naraz všetci priestor, aby sa podelili o svoje názory, čo často robia až prehnane realistickým spôsobom. Fóra pre rodičov, skupiny na Facebooku, blogy o materstve… A to zďaleka nie je všetko. Všetky sťažnosti a názorové výbuchy sú intenzívnejšie a delíme sa o nich. A zároveň s nimi i temnejšie stránky rodičovstva.

Takže mať dieťa je predsa len ťažké. I s dieťaťom v náručí sa môžete cítiť osamelo. A bábätko môže byť dôvodom, prečo sme sa v partnerskej dvojici odcudzili. A nemôžeme sa ani v pokoji vykúpať, nie to urobiť polovicu toho, čo sme si naplánovali a o čom sme snívali, že zvládneme ešte za časov materskej dovolenky. Zdá sa, že žiadny z tých jednoduchých receptov platných v prípade cudzích detí, nefunguje na tie naše. A tak si uvedomíme, že vlastne vôbec nič nevieme. Nič nevedie k väčšej pokore než narodenie dieťaťa. Núti nás rozpoznať obmedzenia a hranice našich znalostí a uvedomiť si, že často to jediné, v čom musíme vytrvať, je práve to najmenej spoľahlivé: dôverovať svojmu vnútornému pocitu. A naraz už nie je tak zásadné, či sme prečítali všetky tie odporúčané knihy, videli všetky dokumenty a zúčastnili sa všetkých kurzov a prednášok, ako sa od nás očakávalo. Dieťa – každé z nich – nám dá pekne zabrať, prekvapuje nás stále na množstvo spôsobov a znovu nám dookola pripomína časy, kedy sme počuli svojich rodičov vravieť „to pochopíš, až sa sám staneš rodičom“.