Ako po narodení dieťaťa obnoviť spoločný partnerský život?

Náročné, ale nie nemožné.

Nikto netvrdil, že mať deti je hračka. Je to láska, ktorá nepotrebuje žiadne vysvetlenie. Je to pocit, ktorý v rodičoch zostáva navždy, nech už ich cesty zavedú kamkoľvek. Ale tiež jedno z najnáročnejších období pre ich vzájomný vzťah. Konverzácie sa náhle obmedzujú na repliky typu „odmeral si správne množstvo mlieka?“ alebo „podaj mi tie obrúsky na zadoček“. A vo vašom slovníku už nie je miesto ani na slovko „prosím“. Skrátka len automaticky vykonávate rôzne činnosti. Možno tušíte, ktorá je časť dňa, ale nie ste si úplne istí, čo je vlastne za deň.

Väčšina párov má problém svojmu pediatrovi povedať, aké staré je ich bábätko, pretože skrátka nemajú pojem o čase. Zatiaľ čo hneď ako otvoríte nejaký blog alebo zabrúsite na Instagram influencera, stretnete sa len s dokonalou esenciou rodičovstva. Takmer ako z reklamy.

Všetko je dokonalé! Deti sú upravené natoľko, že aj cez monitor cítite vôňu nejakého fair-trade telového mlieka, ich šatôčky ladia s ich perfektnými súrodencami, a to ani nehovoriac o ich bezchybných izbičkách. Tiež vidíte domácu stravu pripravovanú milujúcimi pármi, ktorým sa zároveň nejakým zázrakom darí vyjsť si spolu každý druhý deň niekam na večeru. „Nič také skrátka neexistuje,“ hovoria dvojnásobní rodičia Antonín a Veronika Dlouhí. „Alebo, lepšie povedané, existuje to, ale nie je to realita.“

S tým súhlasia aj niektorí rodinní terapeuti. V dnešnej dobe je obvyklé, že stále viac ľudí zdieľa na sociálnych sieťach svoje selfie, kde sa snažia okolitému svetu prezentovať obrázok svojho „dokonalého života ako z Disneylandu“. Podľa odborníkov tieto obrázky vôbec neukazujú realitu zo života páru, ktorému sa práve narodilo dieťa. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že rodičovstvo rozhodne nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Príchod dieťaťa je spojený s celým radom ťažkostí a rodičia sú vystavení tlaku. Nehovoriac o prebdetých nociach po celé týždne, mesiace aj roky.

Iní rodičia Tereza s Dušanom o tom vedia svoje. V posledných pár rokoch prežili mnoho prebdetých nocí. Štvorročný syn Terezy a Dušana ako bábätko vôbec nespal. To prevrátilo fungovanie páru úplne naruby. Museli sa naučiť spať po hodinách, zvyknúť si na dlhodobú absenciu spánku. Po dvoch rokoch si uvedomili, že sa tomu musia nejako postaviť. „V určitej chvíli sme si povedali: „Syn nespal  dlhšie než pár hodín azda rok, takto to skrátka nemôže ísť donekonečna“, spomína Tereza. „Náš spoločenský život – možnosť stráviť nejaký čas s priateľmi či zájsť si na pohárik – bol pre nás dôležitý, aby sme sa nezbláznili. Vyčistilo nám to hlavu, na chvíľu sme zabudli na problémy, a aj keď nás to pripravilo o niekoľko hodín spánku, stálo to za to.“

Veronika a Antonín tiež prežili veľa nocí bez spánku. Hlavne po narodení druhého dieťaťa. Sedem mesiacov po prvom pôrode Veronika zistila, že je znovu tehotná. Pre pár tak nebolo jednoduché vyrovnať sa s takým množstvom zmien za príliš krátky čas. „Nemali sme vôbec čas užiť si prvé bábätko,“ rozpráva Veronika. A dodáva, že druhé dieťa bolo skutočne mimoriadne problematické. Všetka ich starostlivosť a pozornosť, ktorú si predtým venovali navzájom, sa zrazu obrátila na deti.

Tieto obdobia zvýšeného tlaku môžu do páru prinášať ďalšie problémy.

Štúdia publikovaná v roku 2010 v časopise „Journal of Personality and Social Psychology“ (Osobnosť a sociálna psychológia) zistila, že príchod dieťaťa má významný negatívny dopad na život vpáre. Podľa vedcov sú nedostatok komunikácie alebo pocit menšieho zapojenia u jedného z členov páru bežnými javmi. Tie sa objavujú náhle a majú tendenciu pretrvávať dlhší čas. Podľa niektorých rodinných terapeutov, medzi ktorých patrí aj Manuel Peixoto, to môže nastať najmä v prípadoch, keď pár neprešiel všetkými fázami rodinného cyklu. Práve tieto fázy nám pomáhajú prevziať v živote novú rolu, prijať nové funkcie a emócie. Dvojica najprv prechádza fázou dvorenia, keď sa obaja navzájom spoznávajú. Potom je fáza dezilúzie a rozčarovania a až potom vytvorenie pevného vzťahu. Obvykle po roku či dvoch prichádza v tejto fáze na scénu prvé dieťa.

Práve tak to bolo v prípade rodičovského páru Karolíny a Tomáša. Vďaka tomu, že prešli všetkými týmito fázami a dokázali si vytvoriť dostatočne pevný vzťah, boli schopní spoločne prekonať stresujúce chvíle po narodení ich prvého syna. Zo začiatku žena prechádza popôrodným procesom, ktorý môže byť veľmi náročný. To môže spôsobiť celý rad fyzických a emocionálnych zmien. „Náš vzťah funguje inak počas stresového obdobia a za všetky tie roky spoločného manželstva sme sa naučili, ako sa k sebe navzájom správať,“ hovorí Karolína. „Tento proces učenia je veľmi dôležitý na to, aby sme si dokázali poradiť s tými náročnejšími momentmi. Spomínam si, ako som päť dní po pôrode plakala manželovi na ramene. Hovorila som mu, že to nezvládnem, a zrazu som z neho cítila tú silu, pokoj a podporu. Uvedomila som si, že on tu pre mňa vždy bude a postará sa.“

Veronika a Antonín si tiež uvedomili, že najdôležitejšie je naučiť sa sústrediť jeden na druhého a byť k sebe navzájom veľkorysí. Odložiť bokom sebeckosť, ktorá je súčasťou ľudskej povahy. Len tak je podľa nich možné udržať si spokojný vzťah a manželstvo.

„V určitom okamihu musí každý spolupracovať. Muž by sa mal sústrediť na manželku a ona, naopak, naňho. Keď sa každý z nich zameria na potreby toho druhého, je šanca na dobrý výsledok,“ hovorí Antonín. „Keď sa vám narodí dieťa, uvedomíte si, že sa musíte dívať aj na svoju partnerku. Snažiť sa ju pochopiť a zamyslieť sa, ako môžete pomôcť, aby sa cítila šťastná, dokázala si poradiť so starosťami, vyriešila problémy spojené s dojčením a vyrovnala sa s nedostatkom spánku.“

Nie je jednoduché vyrovnať sa so všetkými zmenami rodinného života.

Skutočnosť je taká, ako potvrdzujú rodinní terapeuti, že pár musí byť na zmenu naozaj pripravený. Musí byť schopný efektívne sa postaviť voči novej realite. A všetci asi vieme, že to nie je jednoduché. Ako hovoria odborníci, v partnerskom živote existujú dva skutočne silné momenty: smrť jedného z partnerov a narodenie prvého dieťaťa. Podľa expertov sa ľudia musia na túto zložitú fázu života pripraviť. Budú totiž nútení prijať nové roly, predovšetkým tie emocionálne. Je nutné, aby k novej situácii pristupovali realisticky a nestavali si žiadne vzdušné zámky. Ani nepredstierali, že im ide vše ľahko.

Aj keď je okolo vás hromada použitých plienok, fľašiek s mliekom, ktoré treba ohriať, pohádzaných hračiek, ktoré treba upratať, ste uprostred nekonečných záchvatov zlosti a mesiacov, keď ste sa poriadne nevyspali – napriek tomu všetkému si musíte nájsť čas na to, aby ste sa s partnerom naučili znovu žiť ako pár. Pre Karolínu a Tomáša, ktorí mali vždy bohatý spoločenský život, bolo riešením začlenenie dieťaťa do ich bežných činností. Navyše si našli čas jeden na druhého, aby mohli robiť obľúbené veci. „Nemôžeme nechať deti, aby vstúpili do nášho života a prinútili nás zabudnúť na lásku, ktorú prechovávame jeden k druhému,“ zhodujú sa Karolína a Tomáš. „Pre nás je naozaj dôležité mať možnosť dať si spoločnú večeru vo dvojici, aj keď sa to podarí hoci len raz alebo dvakrát za mesiac. A tiež si vieme nájsť osobný priestor.“

Veronika a Antonín si myslia, že je celkom zásadné nájsť si čas, ktorý môžu tráviť len ako pár. Po niekoľkých zložitých prvých mesiacoch zaviedli raz týždenne tradíciu spoločných obedov. Vo dvojici. Tento čas je pre nich nedotknuteľný. Plánovaný obed je možné preložiť alebo zrušiť len z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly. „Pár si musí nájsť čas len na seba. Keď sa im to nepodarí a každý z nich sa začne rozvíjať sám ako jednotlivec, môže byť neskôr ťažké sa k sebe vrátiť,“ vysvetľujú. „Keď občas počujeme o niekom, kto sa rozvádza, hovoríme si: „Čo by som asi v takej situácii robil ja?“ Zároveň si uvedomujeme, že je v našich silách, aby sme sa do takej situácie nedostali.

Ako potvrdzujú odborníci, pre rodičov nie je jednoduché sa celkom odstrihnúť od svojich detí.

Je pre nich ťažké nechať ich napríklad na víkend u prarodičov. Záleží na každom páre, ako dokáže toto puto pretrhnúť. Keď to nejde inak, môžete to skúšať postupne. Začnite napríklad len tým, že odídete na päť minút, potom na pol hodiny, na hodinu a tak ďalej. Aj dieťa si tak postupne zvykne byť dlhšie bez mamičky a otecka.

A nezabúdajte, že toto je len jedna životná fáza. Skôr či neskôr budete ako pár vyžadovať nejaký čas len pre seba. „Potrebujete veľa lásky, trpezlivosti a schopnosti vcítiť sa do druhého. Len tak pochopíte, kto je vedľa vás. Karolínina rada znie: „Musíte si vedieť povedať – Som tu pre teba. Sme v tom spolu. – pretože vás to vzájomne posilní.“

Antonín hovorí: „Tie okamihy naštvania jeden na druhého, tie tu budú vždy. Tieto veci skrátka len tak nezmiznú. Ale ako človek rastie, získava schopnosť byť veľkorysejší, tolerantnejší a schopnejší načúvať pohľadu toho druhého.“